Tajomná a krásna Kleopatra

Zasadnú človeče k veľkému čítanie o malé čierne mačičke. Samotný príbeh drobné čierne Kleopatry však začal osud písať už dávno predtým.

Volám sa Kleopatra. Som majiteľkou veľmi komplikované povahy. Bojím sa, ľaká sa, desím sa a potrebujem veľa času, aby som bola pochopená. Niekedy plačem, kričím a "stekajú", inokedy sa maznám a Tulio. Trvalo mi veľmi dlho, než som sa prispôsobila súčasnému bytia. Musí sa ku mne pristupovať veľmi šetrne a opatrne, inak by sa mohla moja duša rozpadnúť na tisíc malých kúskov a to už je čo povedať. Duša sa totiž v skutočnosti rozpadnúť nemôže, a preto dúfam chápete, ako veľmi krehká bytosť na tomto svete asi som. Nič z toho, čo sa tu dozviete, nie je lož. Všetko je pravda pravdoucí, akože sa Kleopatra volám.

Ako som na svet prišla

Narodila som sa v mosteckom byte u svojho pána a mala som tam veľa mačacích kamarátov a kamarátok - mačiatka, mačičky aj kocourky. V byte bolo tuho málo záchodov, a tak sme chodila na malú aj na veľkú, kde ma len napadlo. Všetci mačacie kamaráti z môjho bytu sa správali úplne rovnako. Na čistotu sa u nás toľko nedbalo, málo sa pralo aj upratovalo. Náš pán nebol zlý, ale bol tak trochu neporiadny a navyše nás bolo v jednom malom byte až až. To by ale nebolo tak strašné. Horšie bol fakt, že nás stále pribúdalo a všetky mačacie mamičky stále rodili svoje mačiatka. Celý náš rod vzišiel z niekoľkých málo jedincov rovnakej krvi a stále sa v tom pokračovalo, a preto sa rodili samí postihnutie mačacie kamaráti. Odborne sa tomu hovorí "vzájomná plemenitba" a neodborne "urobené šialenstvo". No a tak sa aj stalo, že väčšinu z nás trápili vývojové chyby rôzneho charakteru.

sťahovanie

Písal sa počiatok februára roku 2010 a opatrovníci z útulku vo Vrbičany dostali správu o nás bytových a stále sa množiacich mačkách od útulkových tiet z Mostu. Mosteckej tety nemohli pomôcť všetkým mačičkám, nebolo toľko voľných miest, ale spoločnými silami bola situácia oveľa lepšie zvládnuteľná a riešiteľná. Náš panelákový páníček sa musel totiž vysťahovať a my všetci s ním. Bolo to pre nás všetkých strašné. Čo teraz? Čo s nami bude ďalej? Ako situáciu najlepšie vyriešiť? Musím vám povedať, že všetko prebiehalo pod patronátom mesta i polície a bola to veľká mačacie udalosť.

Cítila som sa tou dobou veľmi biedne. Stávala som sa menšie a ešte menšie, až som bola úplne najmenšie. Pár týždňov pred sťahovaním som začala pociťovať prvé väčšie ťažkosti. Bolo mi zle, trápili ma vysoké teploty a nebol tu nikto, kto by mi pomohol. Nikto, kto by zmiernil moje utrpenie. Niesla som si svoju bolesť ďalej a tajne som dúfala, že prejde.

Nakoniec ma aj mojej kamarátmi tety naložili do prepraviek a odovzdali nás ďalšie tete a strýkovi z môjho súčasného domova vo Vrbičany. Teta a ujo si ma odviezli domov a so mnou ešte niekoľko mojich kamarátov - gravidné "želvičku" Bastet, zle vidiaci Sachmet, Adonýska s malinkými kukadýlky a zakrpatenú Nefertiti s neustále slziacim očkami a povytaženými tretími viečkami.

operácia

Ako som už prve zmienila, bolo mi veľmi zle a intenzita bolesti sa stále stupňovala. Bývala som už v útulku vo Vrbičany, akonáhle sa ku mne niekto priblížil, syčala som a prskala. Súčasní páničkovia zistili, že mám vysokú teplotu. Nasledujúci deň som mala podstúpiť kastráciu, ale páničkovia začali váhať, a tak ma radšej predtým vzali na kontrolu. Zistilo sa, že mám maternicu plnú hnisu a krvi a v brušku som navyše mala pomerne veľké mačiatko. Nasledovala operácia, pri ktorej som bola pochopiteľne tiež vykastrovaný. Všetci sa čudovali, ako sa mohlo tak veľké mačiatko objaviť v tak malej mačičke. Pán doktor hovoril, že som mala namále, že to bolo skutočne o päť minút dvanásť.

Zvykanie si na nový domov

Akonáhle som sa dostala z najhoršieho, ukázala som tete a strýkovi svoju pravú tvár. Bola som pre nich "divná", spoznala som to. Za tú dobu, čo žijem vo Vrbičany, som sa niekoľkokrát sťahovala. Nie, že by som chcela, ale musela som, bola som z niektorých mačičiek takzvane na hlavu a plného hrdla som jačala. Úplne stačilo, aby sa na mňa pozreli a bolo vymaľované. Kakala a čúral som do vane, do pelechov, jednoducho všade, kam ma len napadlo. Zvyk z pôvodného domova mi vydržal, ale hlavne som bola tiež stále v strese a to sa práve odrážalo v mojej nečistotnosti. Páničkovia nevedeli kadiaľ kam, tak som sa sťahovala z miesta na miesto. Bývala som už v izbách a mačacích kójach zvaných zagarážák, hlavná skupina a vonkajší výbeh ... Na dlhšiu dobu som sa potom uhniezdila vo vonkajšom výbehu. Vyzerala som celkom smiešne, bola som moc malinká a drobná a ležala som v neobvykle veľkom prútenom koši. Niekoľko mesiacov som v koši žila a bola. Lenže, potom začali páničkovia z mojej skupiny umiestňovať mačičky a pridávať mi tam ďalšie hulvát a sprosťandy - proste mačky, ktoré mi nedali pokoj a liezli mi ľudovo povedané na nervy. Vrčal som, kvičela a kričala. Jedna scéna nasledovala za druhou. Všetkému nasadil korunu kocúrik Tobiko, taký to bol hulvát, až som z toho bola celá vedľa. Neustále chodil a čuchali ku mne, potom aj vrčal. Nakoniec kocúra našťastie odvliekli ujo s tetou do kuchyně.Tobík si hral na hrdinu a nevedel ani, čo sú to granule! Vraj to doma nikdy nemal, hlúpy to bol kocúr ...

Ostatné kamaráti z Mostu

Všetky moje kamarátmi z mosteckého bytu teta a ujo umiestnili do nových rodín, len ja som zostala bez povšimnutia v útulku. Korytnačinová mačička Bastet sa dostala úplnou náhodou do nového domova k bývalému skautskému náčelníkovi Veľkému Vlkovi uja Michala. Mourek Adonýsek išiel bývať do rodinného domčeka v Prahe. Drobná mourinka Nefinka bola najskôr umiestnená do nového domova, kde ju páničkovia zatvárali do studenej temnej kúpeľne, a preto bola z tohto domova odobratá. Potom si Nefinku odviezli noví milí páničkovia z Kladna. Bohužiaľ, osud Nefince nadelil mnohé postihnutia a mačička začala trpieť na zápaly v papuľke. Po niekoľkých mesiacoch konečne šťastného života nakoniec musela Nefinka odísť za dúhový most. Tam bohužiaľ odišla aj mourovaná mačička Sachmet. Ešte v útulku jej bolo operovaných uško a riešil sa jej zrak, údajne veľmi zle videla. Moc hodná panička dala Sachmet nový domov, lenže po čase eu nej začali ochabovať svaly a mačička zomrela na úbytok svalovej hmoty. Je vždy strašné a bolestivé, keď sa niečo také stane. Panička Sachmet sa preto po čase ujala ďalšia kamarátky z nášho útulku, aby tak aspoň čiastočne zalepila bolesť po nezabudnuteľné mačičke Sachmet.

Tu sú mačičky z Mostu:

Nefertiti: http://www.srdcemprokocky.cz/?q=node/249

Sachmet: http://www.srdcemprokocky.cz/?q=node/251

Adonis: http://www.srdcemprokocky.cz/?q=node/115

Bastet: http://www.srdcemprokocky.cz/?q=node/114

V súčasnej dobe už ale toľko neľutujem, že som zostala ako jediná z mosteckej party v útulku. Asi po piatom sťahovaní som sa usídlila v hlavnej skupine mačičiek a pevne verím, že už naozaj natrvalo. Trvalo dlhšie, než som si zvykla na ostatných mačičky a začala som chodiť čúrať a kakať na záchod a nie do vane alebo na škrabadlo.

Strýka z útulku toho veľmi nemusím, ale s tetou komunikujem, rozprávame sa, teda ja na ňu štekajú, vrčí a niekedy sa nastavujem k maznanie. Teta vie, aká som a ako mi je, niečo máme spoločné, ale naozaj len niečo. Rozhodne by som totiž nechcela byť až tak veľmi bláznivá ako ona, ale priznávam, beriem ju a mám ju rada. Teta chodí a hovorí: "Čo ťa zase trápi tie moje myška maličká? Pozri, kto ti zase ublížil, povedz mi, kto? Naplácáme tomu darebáka na zadok. "Tak na ňu kňučia, niekedy revem, aby som tete ukázala, ako mi je ťažko a kto všetko mi zase ukrivdil a komu môže teda teta nakoniec naplácat. Nemám to moc jednoduché, to veru nie.

Vřeštidlo

Niektoré mačičky ma vôbec nechápu, ako napríklad staručká Ťapka. Keď je v dobrom rozmaru, Duca svoju už opelichanou hlavičkou treba škrabadýlko, no a keď je niekde v blízkosti, tak ja strašne revem a bojím sa jej. Ťapka to však vôbec nechápe a nevšíma si môjho kriku, ja som z toho ale celá paf. Tiež mi vadí Eda, to keď si chce so mnou hrať a tlapkuje ma, to revem ešte viac, ako keď mám čo do činenia s ťapky. Achich ouvej!

Video - prejavy mačičky Kleopatry:

http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_-_Kleopatra_a_kuchynske_kocicky november 2011

http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_-_Kleopatra_byvali_poloplasanci november 2011

http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_-_Kleopatra február 2011

Foto: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Kleopatra_pozorujici_panicku

Dá sa o mne momentálne povedať, že som celkom spokojná mačka. Na svojej povahe už asi nič zásadné nezmením, som totiž mačka mnohých tvárí. Bola by som však rada, aby ste o mne vedeli, že vôbec existujem. Hoci som drobná, myslím si, že som svojou originalitou neprehliadnuteľná. Tak mi prosím povedzte, prečo som tak často prehliadaná? Ak by ste chceli oživiť svoj domov naozajstnú drobnú mačičkou s veľkým srdcom, som stále tu v útulku vo Vrbičany a čakám na vás.

Vaša Kleopatra zvaná tiež Klejka

Text: Kristýna Kacálková

OS Srdcom pre mačky

http://kocky-utulek.cz/