Nikdy by mi nenapadlo, že prvé, čo budem po príchode mačiatka domov riešiť, nebudú hračky ani škrabadlo, ale moje izbové rastliny. Bola som presvedčená, že si ich mačka ani nevšimne. Veď dovtedy boli roky na rovnakom mieste a nikomu neprekážali.
Lenže naša zvedavá mačacia slečna mala úplne iný plán.
Najskôr ju zaujal kvetináč. Potom hlina. A nakoniec samotné listy. Sedela som na gauči a len sledovala, ako si s úplným pokojom odhrýza špičku listu, ako by to bola jej popoludňajšia desiata. V tej chvíli mi došlo, že by som asi mala zistiť, či je tá rastlina vôbec bezpečná.
A úprimne? Dosť ma prekvapilo, koľko bežných izboviek môže byť pre mačky problém.
Prvá, ktorá putovala z obývačky preč, bola monstera. Pritom ju má doma snáď každý. Nikdy ma nenapadlo, že jej listy obsahujú látky, ktoré môžu po rozhryznutí podráždiť papuľu, jazyk alebo žalúdok. Našťastie naša mačka ochutnala len maličký kúsok a nič sa nestalo, ale ďalej som to radšej nepokúšala.
Podobne dopadol aj lopatkovec. Ten som mala rada hlavne preto, že nie je náročný na starostlivosť a krásne kvitne. Lenže keď som si o ňom začala čítať, zistila som, že ani ten nie je pre mačky ideálny. Tak šiel na policu do pracovne, kam sa naša mačka vôbec nedostane.
Potom som sa pozrela po byte trochu pozornejšie a zrazu som videla veci, ktoré som predtým vôbec nevnímala. Dieffenbachia v rohu spálne. Svokrin jazyk v predsieni. Zamiokulkas na komode. Všetky som mala roky a nikdy ma nenapadlo, že by som raz premýšľala, či sú pre domáceho maznáčika bezpečné.
Neznamená to ale, že som polovicu bytu vyhodila. Niektoré rastliny som jednoducho presťahovala tam, kam sa mačka nedostane. A u niektorých som si povedala, že mi za ten pokoj nestojí, a darovala som ich mamke. Keďže obe milujeme rastliny, au nej doma žiadny chlpatý tvor nebýva.
Na druhú stranu som objavila aj veľa rastlín, ktoré môžu zostať tam, kde sú. Napríklad zelenec. Ten som mala pôvodne len v kúpeľni a nakoniec som si zaobstarala ešte jednu do obývačky. A ten je čisto len pre ňu. A aby toho nebolo málo kúpila som jej ešte Kalíziu. Rovnako tak niektoré druhy papradí alebo calathey. Konečne som nemusela byť v strehu zakaždým, keď sa mačka rozhodla očuchať kvetináč.
Rovnako som ale časom zistila jednu vec. Ani bezpečná rastlina nemusí byť dobrý nápad, pokiaľ ju vaša mačka berie ako zábavu.
Naša si totiž obľúbila hlinu. A bolo jej úplne jedno, čo v kvetináči rastie. Občas som prišla domov a okolo kvetináča vyzeralo, ako by niekto presádzal celý byt. Hlina bola na zemi, listy polámané a ona sedela vedľa s výrazom úplnej nevinnosti.
Nakoniec pomohla úplná maličkosť. Povrch kvetináča som zasypala väčšími kamienkami a zrazu ju prestal zaujímať. Dodnes netuším prečo, ale fungovalo to.
Ak máte doma mačiatko, pripravte sa na to, že bude ochutnávať skoro všetko. Káble, kartónové krabice, šnúrky... a veľmi pravdepodobne aj vaše izbové rastliny. Nie je to preto, že by malo hlad. Jednoducho skúma svet.
Práve preto by som sa nespoliehala na to, že si rastliny „nevšimne“. Niektoré mačky okolo nich skutočne celý život len prejdú. Iné si z nich urobia vlastný šalátový bar. Dopredu nikdy neviete, do ktorej skupiny bude patriť tá vaša.
Keď si dnes zaobstarám novú izbovú rastlinu, už automaticky hľadám ešte jednu informáciu. Nielen koľko potrebuje svetlá alebo ako často ju zalievať, ale či je bezpečná pre mačky. Zaberie mi to dve minúty a mám pokoj.
A viete, čo je na tom všetkom vlastne najvtipnejšie? Toľko som riešila, ktoré rastliny bude potrebné presťahovať, až som nakoniec zistila, že najväčší úspech u nás aj tak mala obyčajná krabica od novej kanvy. Rastlín si po pár týždňoch skoro prestala všímať, ale kartónové krabice? Tie sú dodnes jej najobľúbenejšou „hračkou“.
Odvtedy už beriem izbové rastliny trochu inak. Stále ich mám rada, len už pri ich výbere myslím ešte na jedného člena domácnosti. A musím povedať, že sa s tým dá úplne bez problémov žiť.
A dnes sa v Vami zase lúčim a prikladám aj foto našej pažrávej potvory, ktorú milujem.

(Yuki)
Barča z krmeni.cz
Prihlásením súhlasíte so spracovaním osobných údajov .