útočný kocúrik

V auguste som si priviezla trojmesačného kocúrika neznáme rasy. Bol čiastočne zanedbaný as chorými uškami (roztoče). Pretože bol posledný mesiac zavretý v garáži (pred odvozom, aby neutiekol), po príchode do nového domova bol ako v "raji". Od začiatku bol maznavý, zvedavý, ale stále strašne hrýzol a Drápal ruky. Nemal problémy s cestovaním ku mne alebo na veterinu (očkovanie, ušká) a ani tam nerobil neplechu. Relatívne v pokoji si nechal doma čistiť a liečiť ušká, mohla som ho vykúpať a aj sám si "povedal" o postroj s vodítkom (stále chce von). V byte má svoju miestnosť s oknom na vnútroblok, ktorá je pre neho kompletne vybavená. Prvý mesiac som ho tam nechávala ako cez deň (pracovný čas cca od 6 do 17 hodín), tak cez noc. Keď sa dostatočne zoznámil s bytom, môže do všetkých miestností, ak nie som v práci. Postupom času sa k jeho správanie pridali aj "zlé vlastnosti" .. Má dve polohy: Buď je maznavý, hravý, spoločenský a zvedavý, nevadí mu - teda na prvý pohľad - návštevy, otiera sa, nechá sa pohladiť a je s nami v " kolektívu ", alebo začne ako otočením gombíka hrýzť, škrabať, útočí na hlavu a skáče na ruky i do výšky dospelého človeka. Nič moc ho potom nezaujme (ani hra, jedlo), len mňauká a hnevá. Ruky mám až po lakte samý šrám a modrinky od zúbkov a pazúrikov. V súčasnej dobe sa lieči s pľúcnymi problémami. Po niekoľkých týždňoch som si totiž všimla, ako rýchlo dýcha a pri veľkej hre (naháňania či lovenie hračiek) sa zastaví a musí "dodýchávat". Občas mu dokonca Belal tlamička s ňufákom. Určite sa dá pár týchto útokov prisúdiť jeho zdravotnému problému, ale nie všetko. Dostala som od lekára feromónový obojok, ktorý trochu pomáha od mňaukanie pri dverách a tiež už nechce toľko von. Ale máva potom (akoby schválne) záchvaty plné agresívnych výpadov a hryzenie do lýtok a členkov. A potom zase leží a nechá sa pohladiť, alebo sám chodí a ľahne si ku mne a pradie. Je proste ako vymenený ... Teraz mám tiež problémy ráno, keď odchádzam, pretože už vie, že bude sám. Síce ide do izbičky, neuteká a neschováva sa, ale pri snahe ju pohladiť (ako na rozlúčku), uhryzne. Priznám sa, že som strašne unavená a neviem, ako reagovať. Trestanie u mačky je problém - nefunguje mi tlesknutie ani razantný pohyb rúk a ani opakovanie "povelu". Niekoľkokrát som ho zavrela do izbičky na pár minút po útoku a potom po pustení bol pokojnejší a šiel si trebárs hneď ľahnúť. Len to zatváranie nechcem mať spojené s týmto izbou a potom vlastne odchodom do práce. Aby nemal pocit, že je to tiež za trest. Na druhú stranu je naučený (opakovala som "namiesto" a chválila), že pri nandávání jedla do misky nesmie na linku a sedí na zníženej poličke, otiera si papuľku o roh, alebo má na linke len labky a pozerá. V tú chvíľu je zlatý. Nie je ešte kastrovaný - pán veterinár chce až po dosiahnutí jedného roka. Ďakujem za akúkoľvek radu.

odpoveď:

Ranné a večerné aktivita je u mačiek normálne, zvlášť u kocúrika, ktorý žil 3 mesiace vonku. To je doba, kedy je aktívna aj prirodzená korisť (myšky, vtáky) a kedy sú mačky chránené šerom a tým pádom sú nenápadné. A je to aj čas, kedy ste aktívny vy - pred odchodom a po príchode z práce. Inak kocúr deň proklimbá a "preflákať". Skúste ho trochu zabaviť počas dňa: Do obvyklé misky dajte len časť granúl a zvyšok najprv rozneste po byte alebo jeho izbičke (dajte niečo hore na pozorovateľne, niečo na zem, na okno atď.) A keď uvidíte, že granulky našiel, urobte mu to ešte ťažšie. Niektoré granulky priklopte téglik od jogurtu, iné dajte do prepravky na vajíčka a tú prilepte lepiacou páskou k ťažšiemu doske, aby ju nemohol zvrhnúť a vysypať, ale musel ich labkou loviť. Do krabice od topánok vyrežte diery na labky v bokoch i vo veku (tiež prilepiť páskou) a ukážte mu, aké dobrôtky dávate dovnútra. Podobne možno urobiť pyramídu z roličiek od toaletného papiera - zlepiť ich dohromady a pripevniť je ešte k podložke alebo k zvislej stene skrinky, aby zase musel granulky a iné maškrty labkou vyťahovať. Jedlo sa dá tiež schovať pod starý obrus alebo prestieranie, pod list papiera a pod. Tieto schovávačky pozměňujte, striedajte a dávajte ich na rôzne miesta, nech sa nenudí a "maká". Tiež voda mačky veľmi baví. Váš kocúrik síce nesmie na linku, ale v umývadle alebo vo vani by sa mohol vyblázniť s kvapkajúcim kohútikom. Dobrá je taky mačacie fontánka. Vo vani si mačky tiež radi hrajú s malými loptičkami, pretože sa im po stene vracajú, a tak sa vlastne samé pohybujú. Ešte sa k hre hodia veľké krabice - otvorené aj zatvorené, s dierou aj bez, so závesom cez dieru ako s oponou, so starým svetrom navlečeným na krabici alebo medzi dvoma krabicami ako tunel atď. Škatuľa mu po 1-2 dňoch zovšednie, tak ju vyhoďte a prineste novú. Myšku na zotrvačník alebo plyšovou na provázku skúste schovať pod starý obrus. Ak budete kocúra chcieť podporiť v aktivitách, berte vždy do ruky nejakej mávatka či tyčku. Nikdy na tieto veci nesiahajte holou rukou. Ruka je totiž teplá a reaguje na napnutie svalu pazúrikov a zubov, čo len podporí Kocúrova lovecké nadšenie. S mierou (s ohľadom na jeho zdravotný stav) možno využiť aj laserové ukazovátko, po ktorom mačky šalejú.
Tak to by sme mali vylepšené prostredie. A teraz ako kocúra odradiť od útokov: Ideálne je sprej Pet Corrector, ktorý napodobňuje syčanie hada, husi či labute a mačky z neho majú poriadny rešpekt. Ten by ste mali mať vždy pri sebe. Akonáhle uvidíte, že vás kocúr zameriava pohľadom a chystá sa k útoku, zasyčí, ale nepozerajte sa pritom na neho, ani naň nemierte. Len vezmite fľaštičku viditeľne do ruky a urobte kravál. A ďalej si ho nevšímajte a nehovorte na neho. Uvidíte, že po pár zasýtenie už si dá pozor. Musíte byť dôsledná a čoskoro bude stačiť len vziať fľaštičku do ruky alebo syknout ostro medzi zubami.
Zatváranie kocúra za dvere je tiež v poriadku, ale nemusíte ho nosiť do jeho izby - proste ho vyšoupněte (v pokoji, nežne, bez plieskanie a kriku) za prvé dvere a pár minút počkajte, až vychladne, a zatiaľ si nájdite Corrector pre istotu ...
Kocourka nikdy nehladkajte dlho a vždy pozorujte (po očku, mačky neznášajú uprený pohľad) jeho chvost - pred útokom sa začne špička pohybovať. Očné bábiky sa rozšíri, pohľad je upretý, a uši stuhnú a idú trochu do strán. Pri prvých známkach (radšej ešte skôr) kocúra z lona pokojne zložte a pripravte sa zasiahnuť sykotom, či už sprejom alebo len pusou. Čím menej často k útokom dôjde, tým skôr toto správanie "vyhasne".
Kastráciu príliš neodkladajte a akonáhle to zdravotný stav dovolí, zbavte ho testosterónu, než sa z jeho útokov stanú pravidelné naučené rituály. Tie sa už potom ťažko odbúravajú.
Dúfam, že aspoň niečo z mojich odporúčaní bude mať úspech au vášho kocúrika prevládnu kladné vlastnosti.

MVDr. hana Žertová

Ďalšie odpovede na najrôznejšie otázky nájdete na www.hanazertova.cz