Prebudila som sa na veľmi zvláštnom mieste, bolo to ale úplne inde, než som si pamätala z osudové polnoci, kedy som bola prevezená zo Slaného do detského domova ... Ležala som totiž v inej klietke a pozerala som sa na inú izbu. Prebudenie bolo navyše absolútne desivé.
Že je tento príbeh anjelský, o tom nemôže byť žiadnych pochýb. Každá mačička sa totiž do útulku dostane za rôzne záhadných okolností, ale zakaždým je táto veľká náhoda osudovým plánom.
So svojou ženou Pavlou a dvoma synmi sme milovníci všetkého živého. Do našej rodiny patrí niekoľko zvieracích členov, ale nikdy sme si ich neopatřovali zámerne.
Už tri roky mám ruskú modrú mačku (vo februári jej bude 6 rokov). V auguste som sa sestěhovala so svojím priateľom do jedného bytu a zaobstarali sme jej parťáčku z útulku (britská modrá asi 3 roky).
Neviem, čím začať ... Ako vyjadriť ľútosť, pocit bezmocnosti a podivnú tieseň tam niekde hlboko vnútri. Keď som videla nebohého Foresta ležať nehybne v klietke, zovrelo sa mi hrdlo úzkosťou.
Mačky sa oveľa viac než ľudia vyjadrujú postojom svojho tela. Preto je vhodné, keď ich reči tela porozumiete, aby ste v komunikácii s nimi nezostávali pozadu.
Všetci sme napäto čakali na výsledky vyšetrenia. Moja nová panička si zúfala a v duchu si veľmi priala, aby som všetko zvládol a prekonal.
Volám sa František, som už starý, a preto by som vám chcel vypovedal svoj neľahký životný príbeh potulného kocouřího dobráka. Rád by som, aby tu raz za mnou zostala spomienka na nezabudnuteľného kocúrika, ktorým bezpochyby som.
Čo robiť s kocúrikom, kvôli ktorému sú jeho majitelia vyčerpaní a nevyspatí? Syn a jeho priateľka majú deväťmesačného britského kocúrika. Už od začiatku bol dosť agresívny, boli od neho stále poškrabaniu.
Mačacie sociálny program nie je názov oficiálne, aj keď sa tak tvária. Ako inak nazvať materiálnu podporu mačiek (často bez domova) v pôvodnom prostredí? Je to taká malá obdoba ľudského Food not Bombs, kedy skupinka dobrovoľníkov varí jedlo, ktoré potom rozdáva bezdomovcom.