Zoznamovanie dvoch mačiek

aneb Ja predsa všetko viem!

Po nekonečných úvahách "áno, alebo radšej nie?" Som si konečne viezla domov Maryška. Bola to už asi piata mačička, ktorú som si vo Vrbičany vyhliadla. Ale vždy som váhala príliš dlho, a tak som sa nakoniec zakaždým upokojovala myšlienkou, že už si onú mačičku vzal niekto iný a má sa určite rovnako dobre.

Posilnená predstavou, že o mačkách už predsa všetko viem a že u nás to pôjde ako po masle, pretože som sa na to riadne a dôkladne pripravila, som dorazila domov. Domorodec ma prichádza vítať, práve donesené debničky si zatiaľ moc nevšíma ... Potom sa dievčatá očuchávají cez mriežku a v prvej chvíli to fakt vyzerá, že sa stane zázrak a budú z nich kamarátky na prvý pohľad.

Tak týmto veľkým omylom začala nová epizóda nášho života. Naše, našej mačičky Garry a nového prírastku Maryška. Akonáhle sa otvorila dvierka prepravky a Maryška vystrčila hlavičku, začalo syčanie a nervózny pobehovanie. Nepriateľská atmosféra bola okamžite cítiť vo vzduchu. Po chvíľke, kedy si Maryška nervózne prešla byt, a po ďalšom zasyčanie domorodkyňu Garry, si Maryška povedala, že to nie je úplne komfortné situácie a radšej si zaliezla do pokoja a súkromia ľudského wc. Postupne sme jej tam nanosili mištičky, pelech, hračky a tam strávila tiež svoju prvú noc v novom domove.

Od druhého dňa bola Maryška vo svojom úkryte pravidelne a pozorne sledovaná prísnym zrakom Garry, ktorá sa na nej chodila naštvane pozerať. V nestrážených chvíľach som za Maryška chodila aj ja s Martinom, hrali sme si s loptičkou a mazlili sa, aby si nemyslela, že jej nemáme radi. Stále ale nedochádzalo k zoznámenie. V ten večer už si Maryška povedala, že neopustila pohodlný závesný pelech v mačacom detského domova preto, aby bývala o pár kilometrov ďalej na záchode, a tak úplne neohrozene vykročila smer centrum hlavného diania - do obývacej izby.

Akonáhle Garry zistila, že sa jej po izbe producíruje cudzie prťavý mačka, hoci sama strachy bez seba, jala sa tej votrelkyňu ukázať, kto je tu pánom! To ale bolo najprv Mariške srdečne jedno, preliezla si tunelík, oňuchala závesy, pozerala, čo to tam všetko je, popocházela si sem a tam. Avšak to už bolo na Garry naozaj trošku moc a zasyčala znovu, tentoraz už poriadne, a Maryška sa radšej schovala do rohu za lampu. Tahle výprava do obývacej izby sa opakovala ešte 2x, zakaždým s podobným koncom. Nakoniec si Maryška našla nový úkryt v predsieni pod botníkom, kde sa usídlila a opatrne vytŕčala, čo sa deje okolo.

A tým vlastne začala ďalšia etapa, teraz už skutočného zoznamovania, kedy ju Garry musela vziať na vedomie. Maryška už nebola len zatvorená na wc, to znamená, už proste bola "tu", čo sa domorodkyňu vôbec nepáčilo.

Uplynulo 7 dní a 7 nocí, na ktoré by som radšej zabudla. Bol to jednoducho kolotoč syčanie, vrčanie, strachu ... Urazená domorodkyňu syčala aj na paničku (dokonca sa naučila kváka ako žabka :-)), Maryse celé noci mňaukala. A keď práve nemňoukala, behala šprinty po byte (na plávajúcej podlahe jej to išlo zo začiatku veľa tuho), vyhadzovala knižky z knižnice (to už syčal i pán), škriabala nábytok, to ešte viac znervózňovalo domorodkyňu ... A týždeň nevyspatá panička bola zrelá na Chocholouška.

Už som si fakt pripadala ako blázon, ďalšieho dňa som si teda povedala, že takto to ďalej nejde a kúpila si štuple do uší (úplne super vychytávka za 6 korún)! Páníček Martin si špunty nevzal, aby mohol zasiahnuť, keby sa dialo niečo zásadné. Na vydieračské mňaukanie však nereagoval, jednoducho sa nenechal vyprovokovať.

Čas plynul ďalej a čuduj sa svete, aj Maryška sa po piatich týždňoch naučila v noci spinkať! Asi zistila, že je to výhodnejšie, než stále mňaukať, keď už na to nikto nereaguje a 10x za noc k nej nevstává a nehádže si s ňou loptičkou a nehladuje jej, ako to robila naivné panička prvých sedem nocí. Vstávame síce každý deň v 5:15, ale s nádejou, že aj to sa raz zlepší.

A čas ide ďalej ... Po 7. týždňoch sa syčanie postupne obmedzilo len na chvíle, kedy sa tryskomyš Maryška priblíži (no, skôr doklouzat v šmyku po podlahe) až moc blízko ku Garry, ktorá na žiadne intímnosti rozhodne nemá náladu. Alebo sa pripletie do situácie, kedy je Garry už tak naštvaná (napríklad chce von a panička ju nechce pustiť), tak to potom Marys schytá aj za mňa.

Myslím, že Garry sama stále úplne nevie, čo môže od Maryška čakať. A Maryse je šialený torpédo a stále naháňa loptičku, závesy, alebo jednoducho lieta sem a tam. Už si ale občas zabehajú aj spolu alebo so "paličkují" na sedačke (fakt sa perú ako dievčatá). Je s nimi skrátka sranda! Garry má svoju trucovňa na chladničku, kam za ňou Maryška zatiaľ nevie vyskočiť, a to Garry náramne vyhovuje. Už si dievčatá ujasnili aj spanie u pánov v posteli - Garry tam s Maryška dohromady byť nechce, tak tam spí Maryška a Garry pochrupuje na komode, kam Maryška nevie vyskočiť. Garry tak všetko sleduje sama z výšky a je spokojná.

Možno sa môže zdať, že to moje rozprávanie vyznieva až príliš negatívne - ale nie je to tak! Je to môj silný osobný zážitok a možno, že tí z vás, ktorí v súčasnej dobe riešite to isté (alebo vás to v najbližšej dobe čaká) si na mňa spomenú. Aj keď vás za prvých pár týždňov asi tak 100x za deň napadne, že: "Toto nebude nikdy dobrý", "Nikdy sa nebudú kamarátiť", "Nikdy mi to neodpustí", nenechajte sa zlomiť. Ja vo svojom zúfalstve volala 3x denne kamarátke Markéte a taky Kristíne a stále dokola sa pýtala na takmer tie isté veci ... Ale človek to musí prečkať. Aj keď je to "peklo na zemi" (mám to ešte v čerstvej pamäti).

A až spolu budú prvýkrát ležať na sedačke (síce každá vo svojom rohu, ale to nevadí, to už je detail :-)), dostaví sa konečne ten pocit: "Tak za toto to stálo!" Myslím, že v mojom prípade bol najväčší problém, ako som mala úplne mylnú predstavu o tom, čo obstaranie druhej mačičky a ich zoznamovanie obnáša. Keď má človek veľké očakávania, býva potom sklamaný. Keby som bola pripravená, že to bude "mäso", možno by som sa tomu tak nepoddávali. Medzi nami, mohlo mi byť jasné, že Garry nebude stáť pri dverách s transparentom "Maryška welcome", ale namiesto toho po nej pôjde, že bude žiarliť a ani Maryška nebude len ležať a pozerať, aby Garry náhodou nerušila. A tiež príde chvíľa, kedy si začnú vyjasňovať pravidlá, hierarchiu, skúšať si spolu hrať. To všetko má jednoducho svoj čas!

Včera u mňa bola na návšteve sestra a bola prekvapená, ako sú mačky po siedmich týždňoch "v pokoji". Hovorím jej: "Robíš si srandu? Ako v pokoji? Nemajú sa rady (teda Marys je to jedno, ale Garry nie :-)). Neleží pri sebe a Garry stále Maryška sem tam capne alebo na nej zasyčí. Ja čakala, že po mesiaci už spolu budú ležať na sedačke v objatí a budú sa pusinkovať :-) ". Odpoveďou mi bolo: "Jo, to tak ale možno za pol roka, a nezabudni, že sú to dve ženský". Takže asi tak :-)

Odmenou mi je ale niekoľko ponaučenie. Trebárs zistenie, že toho o mačkách evidentne moc neviem, a tak som si objednala nové zaujímavé knižky o ich správaní. Feliway za 800 Sk by som určite nikomu neodporučila, ani na jednu mačku nefungoval. Radšej im nakúpte hromadu maškŕt, to je upokojí viac ... A potom som si spätne uvedomila jednu chybu, je to aj tip ostatným kočkařům: Na začiatku som mala tendenciu nenechať spolu prísť mačky do konfliktu (napríklad keď sem videla, že Marys číha na Garry, až vyjde zo záchůdku a vedela som, že bude mela, až na nej vybafne, odlákala som ju inam), čo bola blbosť, rovnako sa tá situácia raz zopakuje. Mala som ich hneď nechať, nech si to vyriešia spolu, už by to možno mali za sebou ...

Text: Lucie Navrátilová

Článok z láskavým dovolením potvrdiť z www.kocky-utulek.cz