Mám šesťročného o kastrovaného siamak, ktorý v poslednej dobe žiarli na môj počítač. Vždy, keď k nemu sadnem, niečo pociká.
Zasadnú človeče k veľkému čítanie o malé čierne mačičke. Samotný príbeh drobné čierne Kleopatry však začal osud písať už dávno predtým.
Volám sa Artuš a stal sa zo mňa prekrásny kocúr, ale vždy to tak nebolo. Mám čiernu dlhú a pestovanou srsť šľachtica, akoby mala byť akousi oponou a zakryť všetky nedostatky, ktoré mi život nadelil.
Aj keď som rodená Pražačka a v Prahe som bývala do svojich 25 rokov, svoje detstvo si skôr spájam s vidiekom. Tie najkrajšie zážitky a spomienky mám práve z dediny, kam som jazdila ako malá každý víkend a kde som trávila celé prázdniny.
Kedysi som bola Moura, ale v útulku som dostala meno Olívie. Popravde, ja taká Olívie vlastne som a ako správna mačka sa tak patrične správam.
Mačky sú jedinečné a neporovnateľné v spôsobe, akým hospodári s časom. Niet preto divu, že sa stali inšpiráciou mnohým mysliteľom alebo umelcom.
Máme kastrovanú mačku a začal za ňou chodiť túlavý kocúr. Značkuje nám úplne všade po celej terase - do topánok, na okná, na stoličky, no proste všade.
Možno sa vám to už niekedy stalo. Začnete sa hrať so svojou milovanou mačkou, hladíte ju po brušku, keď tu zrazu sa z nevinnej hry stáva trochu drsnejšie akcie ... Keď si s mačkou hráte, môže sa niekedy stať, že vám znenazdajky stlačí zápästia prednými labkami (samozrejme s vystrčenými pazúriky, aby to poriadne bolelo) a pritiahne si vás, zatiaľ čo jej zadné nohy kopú (súčasne alebo striedavo).
Združenie na ochranu zvierat v krajnej núdzi Vás pozýva na 13. montážne výstavu mačiek bez domova, ktorá sa koná v nedeľu 13.